Ty. Princezná moja. Moje druhé krídlo. Ešte teraz práve pri mne nie si, ale viem, že tu niekde beháš blízko. Keď zavriem oči, tak ťa vidím a viem, že naše cesty sa pretnú.
Píšem tu o tom, ako muži robia z princezien kráľovné. Ale to neznamená, že muž vstupuje do každého vzťahu ako kráľ. On rovnako potrebuje princeznú, aby sa mohol stať kráľom. Bez nej by to nezvládol a je možno ešte slabší ako ona. Preto mi ešte dopraj čas. Dopraj mi, si uveriť, že som schopný byť kráľom a tvoriť kráľovstvo. Buď pokojná a ži tak, ako dokážeš žiť len ty. Krásne. Ja to uvidím a raz tú ťarchu prijmem a hrdo šťastne ju ponesiem, a ty sa staneš kráľovnou.
Dovtedy, keď ty v pokoji sama spinkáš, ja tam vonku tvorím seba a bojujem. Aby som nezlyhal, keď chápadlá ma budú ťahať preč od teba. Aby som uniesol váhu tvojich sĺz, ale hlavne, aby som nebol ich príčinou. Aby si mala všetko, čo si zaslúžiš, aby som ťa nesklamal, aby som bol pre teba do smrti kráľom. Keď dosiahnem túto silu, naše cesty sa stretnú. Potom budem tam a navždy. A ty budeš môcť v pokoji schúlená spinkať už len pri mne.
Za toto každý deň bojujem. A keď vyhrám, vždy budem schopný si ťa nájsť. Objavím sa z ničoho nič a poviem len, tak už vstávaj, neboj sa ničoho a skry sa ku mne. Som pripravený byť kráľom. Vydáme sa na našu krásnu dlhú cestu. Aj keď už si dáme všetko, sľubujem ti, že každý deň keď vyjde slnko, ja si nájdem niečo nové, čím pre mňa budeš ty najkrajšia a jediná. Keď sa zobudíš, ja vždy budem tam, aby som bol najlepší, akého si zaslúžiš, aby som bol tá najväčšia opora, akú môžeš mať, aby som bol jedinou možnosťou, ktorá pre teba existuje, aby som bol mužom, pri ktorom nemusíš otvoriť oči, aby si vedela, že som to ja. A keď slnko zapadne, budem vedľa teba, s tebou, žiť náš krásny obyčajne neobyčajný život. Potom spolu pod mesiacom a hviezdami budeme zase tí dvaja blázni, ako predtým, ktorí v noci rušili susedov. Popri tom všetkom sa každý deň slzy na našich lícach spoja, keď sa v objatí budeme pozerať, ako rastú naše deti. Ale už to nebudú slzy smútku, ale slzy šťastia sprevádzané najkrajším úsmevom na tomto svete. Úsmevom rodičov, ktorí sa spolu pozerajú na svoje vybudované kráľovstvo.
Jeden múdry pán, ktorý už bohužiaľ nie je s nami na tomto svete, vždy keď som bol malý prišiel do mojej izby a povedal:
„Toto je tvoje kráľovstvo, staraj sa oň.“
-deda Mira-