Mamka bola neuveriteľná bojovníčka, v čase keď by už niekto iný ležal na posteli, ona žila a nedávala nič najavo. No ja som už vedel, že je zle, cítil som to. V tom čase som presne na tomto mieste (foto hore) strávil veľa času, prosil som vesmír, Boha, život, aby nám tu ešte doprial aspoň pár momentov. Predstavoval a prežíval som scény plné radosti, ktoré by sme práve na tomto mieste prežili počas toho, ako Teo bude rásť. Viem, že ona by mu v živote dala najviac. Bohužiaľ, zatiaľ neviem prečo, mi to nebolo splnené. Tento pocit bolesti si už ponesiem celý život, no napriek tomu, a o to viac, si vážim a chránim každú takú chvíľu s Teom. A ten pocit jej stálej prítomnosti, či také malé „zazdanie“, že na nás stále pozerá z balkóna, sú neuveriteľné silné…
Druhá fotka (dole) je pre mňa symbolom množstva nádherných spomienok. Presne tu vo mne vytvorila ten kontrast, že sme chodili do divadiel, na krásne večere, na kávičky, vyobliekaní v krásnych veciach… no potom sme sa skryli tu, v záhrade, v gumákoch, kde ma učila byť úctivý aj k tomu najjednoduchšiemu človeku, milovať zvieratá, prírodu a prácu v záhrade. Toto je naše kráľovstvo, kde sme šťastní. A toto je moja úloha, ten kontrast preniesť na Tea a tvoriť to kráľovstvo ďalej. Popritom ako sa na nás bude stále usmievať…
A aby sme končili úsmevom, v neposlednom rade, nezabudnem Teovi pripomínať, že na ten kontrast naozaj letia baby…
No a dole na poslednej fotke, je jasné, že koho to je syn…
Tatino strávil pri tejto činnosti veľa hodín, často len tak oddychoval, veľa premýšľal, keď ho niečo trápilo, opakoval si veci na skúšky, či štátnice, ale aj vymyslel zopár nápadov…
Teo zatiaľ vymyslel super zábavu a to nahánať a oblievať svojich rodičov. Alebo potom sám behať pod prúdom vody. Ale na začiatok to je presne to, čo stačí.
A tak trochu sa to akoby všetko zase opakuje…ako keď (pra)dedo Mira držal hadicu a tvoj tatino behal pod prúdom vody. A babi Moni zpredu kričala, či sme normálni, že ešte nie je až tak teplo a tá voda zo studne je ľadová…no s tým typickým skrytým letmým úsmevom.
.
„Náš dvoreček…“
-mamka-