Viem a poznám. To sú tie slová, ktoré nie vždy znamenajú len niečo pekné. Poznanie je krásne, obohacujúce a cenné, no často bolí a ťaží. Práve preto je odvahou ísť mu oproti, no stojí to za to…
Viem, že milovať hudbu môžem, aj keď nikdy nepochopím notám. Viem, že v búrke sa niekedy tancuje najkrajšie a že nesmiem prestať, aj keď hudba zomrela. Už poznám krvavé oči v zrkadle a v otázkach skrytý výkričník. Viem, že som sa v živote párkrát zmýlil, no aj to, že mám na to právo. Poznám buchnutie dverí, ktoré zastaví treskot srdca. Už viem odísť z márneho rozhovoru a presedieť hodiny v hlbokých debatách. Viem, že behom niektoré veci nikdy nedoženiem. Už viem, že pri niektorých voľbách naozaj nemáme výber a poznám ten pocit, keď sa cítim nikým. Už viem, že plač je moja najväčšia cnosť. Poznám vône žien a teplo pokožky. Už viem, že príťažlivosť sa nemeria povrchnou krásou, no ani vnútornou. Je to tá nádherná vôňa, ktorú necítime čuchom – neopakovateľná hormonálna vôňa každého človeka. Už poznám krásu svojej sexuality a milujem jej zvrátenosť, ktorá patrí k individualite každého z nás. Už viem ako funguje život a organizmy na tejto Zemi. Poznám tú krutú silu evolúcie, z ktorej sme vzišli aj my. Viem, prečo najlepším priateľom človeka je pes. Už viem, že v samote sa človek stáva lepším človekom, ale poznám aj jazdy v protismere smerom k stromom. Viem, že niekedy najväčším nepriateľom je vlastná myseľ. Už poznám váhu a ťažobu myšlienok, aj pocit, že už to nezvládnem. A viem, že Boh na otázky zásadne nikdy neodpovedá. Viem, že keď Slnko sa mračí a mraky sa usmievajú, niečo v živote nehrá. Viem, že dobro vždy vyhrá nad zlom, pokiaľ sa nestratí v tichu. Viem, že vždy budem milovať krásu.
Pretože už poznám hĺbku momentu, keď pozerám na hviezdy a viem, že vesmír nikdy nespoznám. Už viem, že pri niektorých tajomstvách nikdy nedosiahnem k poznaniu. A viem, že to je na tomto svete a v tomto živote moja najkrajšia istota.
,,Viem, že vždy budem milovať krásu.“
-Tomáš Prachár-