Na náboženstve nútia deti milovať boha, čím dosiahnu jedine to, že ich znechutia. Odpovedajú s arogantným pocitom, že majú patent na pravdu. Dookola opakujú riekanky plné príkazov a zákazov, v ktorých sa až veľmi často vyskytuje slovo musíš. Arogantne a bezcitne sa povyšujú nad všetko živé. Hľadajú Boha v budovách preplnených prepychom, pozlátenými sochami a mramorovými doskami…
Môj boh tam nie je, keď je, tak je všade, lebo je aj v nás. Nikdy si nedovolím tvrdiť, že ja viem ako to je. Práve to je tá pokora, že pokiaľ naozaj je, tak je to tak veľké, že ja nemám právo to tvrdiť. Len veriť. Spomienky na tých, ktorí tu už nie sú s nami, mňa nútia veriť, že sú niekde inde a je tam krásne. Žiadne nebo, žiadne obláčiky, možno len stav vedomia, možno iný časopriestor, možno práve tu, len ich nevidíme, možno všade. Je jedno, či to berieš biblicky alebo vedecky, lebo myslíme na to isté, že niekde sú a je tam krásne, s ničím iným sa nezmierim. A takto to cítim ja, ty nemusíš, ale nezabúdaj, rovnako mi nemôžeš vnucovať to, ako to cítiš ty. Cítiť boha neznamená byť si istý, že je. Cítiť boha znamená veriť, že je. Môj boh mi hovorí, aby som moje deti učil milovať a chrániť zvieratá a všetko živé na tejto Zemi. Môj boh je rovnaký v každom kúte sveta. Môj boh je práve tam vonku bez mramoru, bez zlata, bez slova musíš. Cítim ho na vrchole hory. Cítim ho, keď vidím deti, že sú šťastné. Keď vidím pohľad, ktorým sa na mňa pozerá moje dievča, keď si myslí, že ju nevidím alebo spím. Vidím ho v obete mojej mamky. Vidím ho pri pohľade na more, ale aj keď zavriem oči, cítim ho v tom šume vĺn. Vidím ho v západe slnka. Vidím ho v noci nado mnou v tých miliardách hviezd. Môj boh nepotrebuje, aby sme dodržali nejaké vymyslené zákony alebo zvyky. Môj boh chce, aby sme sa aj s malými hriechmi snažili nájsť v sebe dobro a tvorili ho okolo seba. Preto pohlaď, objímaj, chráň a maj rád. Preto si len sadni niekde, hocikde, pozeraj okolo seba, cíť ten vzduch, to slnko na tvári, pokojne si poplač, smej sa nahlas, krič, len niečo cíť, váž si to a chráň to, a tým všetkým v sebe tvor dobro. Lebo tomuto verím ja. Preto prepáč, ale ja radšej zvolím slova „V mene dobra, smiechu a lásky úprimnej… „.
,,Každý deň vytvor svoj malý kúsok dobra a buď dobrý, len tak, proste buď.“
-Tomáš Prachár-