Hovorí sa, že vždy za teba hovoria tvoje skutky a tie ukážu, kto si. Áno, ale ja si myslím, že niekedy práve ukážu, kto nie si. Človek, ktorý o sebe hovorí, že je dobrý a nemá hriechy, je jednou nohou v pekle. Práve tie chyby robia z ľudí ľudí, tie zlé rozhodnutia robia z človeka človeka. To všetko čierne v nás tvorí farebný svet okolo nás. A práve to okúsenie života so všetkým, čo k tomu patrí, práve tie skutky a rozhodnutia, ktoré neskôr vnímame ako chyby, nedokazujú, akí sme zlí, ale ukážu nám, že to nie sme my, ukážu, akí sme nikdy neboli, a akí už nikdy nebudeme. Preto dýchaj! Cítiš ten vzduch?! To je život, preto nezabúdaj žiť, pokiaľ dýchaš! Všetko, čo potrebujeme, je viera. Viera v seba, viera v lepší zajtrajšok, viera, že tento vesmír ti dá, čo si zaslúžiš, že na konci si povieš, žil som a neľutujem nič, miloval som, pochybil som, ochránil som, zlyhal som, vstal som… To všetko patrí k životu a ty ho musíš cítiť so všetkým, čo k nemu patrí. To najdôležitejšie v živote je mať rád sám seba. Čo znie egoisticky, áno, ale niekedy to môže byť naozaj to najťažšie. Niekedy spravíš chybu a nie je nič horšie, ako výčitky, keď nenávidíš sám seba. Keď sa ti toto stane, si stratený. Preto si vtedy najprv ty sám musíš odpustiť, nadýchnuť sa a vyrovnať sa s týmto svetom, vyrovnať sa sám so sebou. Až potom môžeš milovať niekoho iného, ako si zaslúži, pokojne aj viac, ako sám seba. Najprv ale musíš začať svietiť, aby si mohol svietiť pre iných. Lebo čím viac sám zasvietiš, tým viac budeš svietiť pre nich, tým viac svetla im dokážeš dať.
,,Dobrými činmi si nechcem kúpiť nebo, chcem len to, aby som sa aj v pekle mohol smiať diablovi do tváre, ako som ho nasral.“
-Tomáš Prachár-