Slnko vyšlo. Slon ho víta trúbením na oslavu nového dňa a života. Savana žije. Okolo seba má svoju rodinu. Veľkú rodinu plnú šťastia. Vie, že patrí k nim, vie, že patrí k nej, už dlho jeho jedinej, a navždy patriť bude. S pokojom a múdrosťou si užíva pohľad na plody ich dlhého života. Života, ktorý aj po nich tu ostane.
Majestátny tvor s emóciami, ktoré sú nevídané v celej zvieracej ríši. Jeho obrovská pamäť si pamätá tisíce prejdených kilometrov. Keď nemali dostatok vody, museli spolu prekonať veľa prekážok pod nohami. No napriek tomu ich cestami života, sami tvoria chodníky lásky a pokoja. Slon na to všetko s rozvahou dozerá a chráni. Získaným rešpektom a uznaním má silu udržovať rovnováhu a mier v krutej divočine. Bez bojov, neohrozene a s dôstojnosťou si nesie váhu svojej veľkosti, ktorú kvôli svojej rodine ponesie aj ďalšie miliardy kilometrov. Len pre ich šťastie prekoná silu váhy a aj na dvoch nohách dosiahne do výšin zelených stromov v horiacej savane. Pôjde s nimi aj do nebezpečných diaľok, vždy so srdcom naplneným dobrom, celý život cez tmu za svetlom.
Až raz prídu k fontáne života plnej vody lásky. Vody, ktorá dá život šťastiu a večnosti. Spolu našli šťastie večnej lásky, ktorá bude žiť navždy.
Aj slon je v nás…
,,Srdce naplnené dobrom, celý život cez tmu za svetlom.“
-Tomáš Prachár-