Naozaj som sa chcel vyhnúť tomu, nejako sa vyjadriť k tejto téme, ale svedomie a to, čo do mňa 5 rokov vštepovali, mi nedovoľuje nenapísať aspoň pár riadkov. Pamätám si, ako sme jednému docentovi museli sľúbiť, že pokiaľ niekto bude hocijakým spôsobom hanobiť vedu, nikdy neostaneme ticho. Som bohužiaľ pripravený, že to vyvolá aj veľa negatívnych reakcií. Už predtým, keď som dal nejaký náznak názoru k tejto celej pandémii, som videl, že niektorí ľudia sa akoby stiahli a cítil som z nich negativitu voči mne. Čo je podľa mňa veľmi smutné a hlavne u niektorých mňa to veľmi mrzelo. Ale nikdy som nebol ten, čo hovorí len veci, ktorými sa každému zapáči. Preto s tým nezačnem ani teraz. A aj keď stratím aj sto ľudí, ale pri dvoch sa mi podarí dosiahnuť to, že sa nad vecami zamyslia z iného pohľadu, tak mi to stojí za to.
Prišla mi už aj správa typu, že akože kto si myslím, že som, že čo sa robím múdry. Tak preto najprv chcem napísať, že som vyštudoval odbor biotechnológie (molekulárna biológia) na Prírodovedeckej fakulte UK v BA, teda vedecký smer. Prešiel som si okrem iného, virológiou, biochémiou, imunológiou, genetikou…atď. Na štátnici som si vytiahol tému „príprava a typy vakcín“, druhá otázka bola „mechanizmy rezistencie buniek na antibiotiká“, no a tretia bola „kmeňové bunky“, z ktorých mňa skúšali veľké vedecké kapacity fakulty a za externého skúšajúceho bol docent Celec, ktorého možno niektorí poznáte z telky. To sa nechválim. Len, že preto cítim, že mám trošku právo niečo napísať. Nikdy by som si nedovolil sa vyjadrovať napríklad k fyzike, ekonómii, hudbe, ale ani k práci pekára, či automechanika. Ale pri tomto musím, či už z odborného, alebo ľudského hľadiska.
Viete, aj mňa trápi chaos, aj statusy, aj tma a prázdno v podnikoch, ktoré mám rád. Aj mňa trápi myšlienka na ľudí, ktorí budovali niečo, čo milujú a teraz o to prichádzajú. Na druhej strane mi naozaj vadí tupota, ktorá sa akože skrýva za prirodzený vzdor, s ktorým to však nemá nič spoločné. S čím som sa nevedel zmieriť, bolo to neuveriteľné zlo, ktoré pandémia odkryla. Pamätám si na večer, kedy som nemohol zaspať z toho, ako jeden youtuber nahral video, na ktorom sa pred odvozom do nemocnice doslovne dusil, keď sa snažil nahrať odkaz. Neskôr zomrel. Tie komentáre pod tým videom boli najväčšia ľudská tragédia, akú som kedy v živote videl.
Všeobecne mňa prekvapovali komentáre typu „veď to zabíja len ľudí chorých, obéznych a starých“. No a preboha to nestačí? Veď áno a ich máte chrániť! Či na nich sa máme vykašlať? Veď práve kvôli nim by sme sa mali premôcť a dať si to rúško, keď aj malinké riziko hrozí, tak to predsa stojí za to. Lenže tupota prevládla, a to, že aj keď im nič nie je, neznamená, že to neprenesú na niekoho, komu môže byť, si nedokážu uvedomiť. Čo keby to bola tvoja babka, dedo, mamka, otec? Nestalo by ti to za to? Každý je hrdina len dovtedy, pokiaľ sa ho to priamo nedotkne, či cez rodinu alebo priamo jeho. Pretože, či mi veríte alebo možno aj nie, ale kyslík potrebuje každý.
Všetkými tými otravnými opatreniami okrem chránenia ohrozených, chceme docieliť aj to, aby tí najväčší hrdinovia a hrdinky si konečne vydýchli, a aby v ich práci mohli pomáhať aj pri iných problémoch. A to sú zdravotníci. Ich výkony a záťaž, či fyzická, ale aj psychická, sú neuveriteľné. Lenže to nikto nevidí. Nikto nevie, čo to je nedovoliť rodine vstúpiť do miestnosti, kde zomiera ich blízky. Vidieť ľudí bojovať za každý nádych dennodenne. Nevedia, čo to je byť celý deň v overale, cítiť pálenie odrenín, na lícach, za ušami, alebo mať suché rozožraté ruky od rukavíc. To je realita. Namiesto toho niektorí len hľadajú cesty, ako všetko spochybniť, obísť, poprieť a zľahčiť. A čo je najhoršie, šíria klamstvá a konšpirácie. A to, že to šírenie neprávd a vzdoru u zúfalých ľudí, sa využíva na politický boj, je veľké zlyhanie a zúfalstvo.
Ďalšia tragédia je to obrovské množstvo konšpirácií a klamstiev. Popieranie existencie vírusu. Potom tvrdenie, že rúško spôsobuje zdravotné problémy. Koľko napríklad chirurgov by potom malo takéto problémy už dávno, keďže majú rúška hodiny a hodiny. A „teórie“ prišli aj s testovaním. Niekedy som naozaj neveril, čo sú ľudia schopní si myslieť, ale malo to aj pozitívum, a to, že sme sa riadne pobavili na satirických stránkach. No najväčšie „teórie“ prišli s vakcináciou. Hrozné. A tak vyzerá realita tupoty všade na internete, ktorá je bohužiaľ podporovaná len zúfalstvom a nevedomosťou slušných inteligentných ľudí. Viete, aj keď máte v niečom niektorí inteligentní ľudia pravdu a aj právo byť nahnevaní, nepodporujte svojím postojom tupotu a konšpirátorov, je to veľmi, veľmi nebezpečné.
Absencia kritického myslenia je jeden z najväčších problémov spoločnosti a zároveň výziev. Ak by bolo na mne, tak okamžite už na druhom stupni ZŠ by mal byť predmet kritické myslenie. Ale je to práve na kompetentných odborníkoch, aby zatraktívnili a priniesli ľuďom aj ťažké odborné témy. Ľudia zdieľajú videá, ktoré by som si už z prvého pohľadu nikdy nepustil. Video, ktoré má v prvej minúte desať strihov, polopravdy, povytrhávané významy, ale aj jednoducho nepravdy. „Teórie“ a videá na rovnakej úrovni ako tie, že nás tu pravidelne navštevuje ufo. Konšpirácie, to ľudí láka odjakživa. A vedcom a odborníkom nikto neverí. Bohužiaľ, tieto odborné „kanály“, kde tieto veci sa dajú dočítať, nie sú pre ľudí atraktívne. Tam nie sú nastrihané klamlivé videa, ako sestrička odpadáva, alebo pomaly niekomu uletí ruka po očkovaní. Tam je text, ktorému nerozumejú a to ľudí nebaví.
Jeden docent na prednáške raz povedal kontroverzný, ale výstižný výrok: „Je veľký luxus, že dnes väčšina zomierame na zlyhanie srdca v osemdesiatke. A to len kvôli vakcinácii.“ Nebudem tu písať ťažké odborné veci. Ale kvôli vakcinácii neumierame v tridsiatke na strašné naozaj strašné choroby. Len ľudia si to neuvedomujú, lebo je to samozrejmosť v skorom veku. Plus ľudia z biologického hľadiska nemajú šajnu, čo to je kolektívna imunita.
Až 26. decembra 2020 sme dostali ten najkrajší darček. Darček, ktorý jediný je schopný poraziť vírus. Poraziť beznádej a strach roku 2020, aby sme zase žili, bavili sa, kde chceme, videli nové krásne miesta, ale hlavne, aby sme sa nebáli navštíviť našich blízkych. Nevymýšľajte si len cestičky, ako niečo oklamať. Veľkosť každého človeka je teraz meraná zodpovednosťou a empatiou voči ohrozeným ľudom a zdravotníkom. Buďte to aj Vy. Potom sa možno stretneme niekde vonku, bez strachu, voľne a hlavne s pocitom, že sa po peknom večere vrátime za svojimi blízkymi. Pretože vtedy sme porazili pandémiu roku 2020, na ktorý nikto z nás nikdy nezabudne. Vtedy sme spolu vyhrali nad vírusom…
