Často ma stretneš zamračeného, často, keď prídem domov, nie som príjemný a niekedy potrebujem byť sám. Je mi to ľúto a prepáč, ale niektoré myšlienky mi proste berú smiech, ktorý si zaslúžiš.
Je to samozrejme veľa osobných bremien a strachov, ktoré musím niesť na ramenách. Ale aj veľa situácií a osudov, ktoré sa mihajú okolo mňa.
Neviem, kde sa vytratili tie hodnoty. Prečo je niekto frajer podľa auta. Každý sa pýta, koľko zarábaš a nie pre koľko ľudí si niečo vykonal, alebo čo si spravil pre našu spoločnosť.
Dieťa zomiera pri narodení bez toho, aby dostalo šancu žiť. Iné dieťa sa narodí, ale stretne netvora, ktorý mu ukradne detstvo. Netvor za pár papierov vstúpi do domu a zoberie všetky sny a všetko.
Trhá mi vnútro, keď pes prežije život na reťazi a tichými očami to prijíma, lebo nič iné nezažil. Nerozumiem, prečo sa vozíme na ťavách v trápnych rezortoch a niekto sa vyfotí s nádherným tvorom, ktorého zbytočne zastrelil, a ešte to volá trofej.
Zabíjajú ma momenty, keď niekto niekde v meste sedí sám a je mu smutno, keď niekto sa teší z vecí, ktoré mne sú samozrejmé. Neviem, prečo nemôže mať každý všetko, čo si želá, prečo všade nemôže byť dobro, neviem…
Nikdy nedostanem odpoveď na niektoré otázky, nikdy nepochopím, prečo sa nad nimi vlastne zamýšľam. Nikdy sa mi nepodarí zachrániť všetkých, nikdy sa mi nepodarí všetko zmeniť, nikdy sa nepostavím pred Boha, aby som sa ho opýtal tú otázku a všetko pochopil. Tak prepáč, že niekedy sa zabudnem usmiať. Neznamená to, že som nahnevaný alebo arogantný, len možno mi niečo podobne ukradlo smiech.
Potom ale pozri na druhú stranu. Vidíš to? Muž v saku vystúpil z električky a sadol si na lavičku k bezdomovcovi, ktorý sa zrazu začal smiať. Pozri ďalej. To dieťa sa smeje, keď sedí na krku mužovi, ktorý za ruku drží usmievajúcu ženu. Len tak kráčajú a okolo nich behá ich veselý pes, s ktorým sa neskôr všetci len tak váľajú v tráve a starší manželský pár prechádzajúci okolo, sa na nich smeje. Všetci sú šťastní, všetci majú čo chcú, nikto nie je sám.
Nikdy nezmeníš všetko. Začni tým malým skutkom, začni svojím malým svetom tvoriť svetlo. Malé veci tvoria túto spoločnosť a tento náš svet. Nezabúdaj, že v tme svetlo vytvoríš ľahko, ale vo svetle tmu nevytvoríš nijako. Tak a teraz sa poďme spolu smiať.
,,Prepáč, že niekedy sa zabudnem usmiať. To mi len možno práve
niečo ukradlo smiech“
-Tomáš Prachár-