Ahoj, tento prvý článok, v ktorom sa práve nachádzaš, sa volá „O mne“. Ale nebudem tu písať priamo o sebe, kto som… Budem písať o vzniku tejto myšlienky, tohto projektu a o tom prečo píšem…
Tento blog sa narodil jeden večer, presne 25. januára 2021, ale v hlave som ho nosil už dávno predtým. Od začiatku za ním nestojí žiadny tím, žiadny komerčný projekt, len ja sám. Bez znalostí tvorby web stránok, IT, alebo marketingu, som po dlhom vlastnom študovaní vo voľnom čase, založil tento web. A tak ako vznikol, takým životom bude žiť stále. Bez stratégií, bez špekulácie, len na základe úprimnosti, citu a emócie autora.
Myšlienka založenia blogu nevznikla z ničoho nič. Už nejaký čas som uverejňoval texty a myšlienky k fotkám na svoj profil na Instagrame, kde sa mi podarilo vytvoriť, síce zatiaľ malú, ale silnú základňu ľudí, ktorí sa tešia na každý ďalší text. A hlavne na základe ich nádherného a obrovského množstva správ a reakcií vznikol tento projekt. Len kvôli nim, kvôli vám, všetkým týmto krásnym ľuďom, to má zmysel. Často mi písali, kedy vyjde tá kniha, keďže mnohí vedia, že písanie kníh je mojím obrovským snom. Vždy som odpovedal, že stále tomu dávam čas, pretože cítim obrovskú zodpovednosť a rešpekt. A možno práve tento blog je tou potrebnou prestupnou stanicou.
A o čom sú texty na tejto stránke?! Sú to texty o ničom a pritom vlastne o všetkom. O radosti, smútku, láske, sklamaní, stratení, hľadaní … o emóciách a nebežných momentoch bežného človeka. Jednoducho o živote a všetkom tom krásnom a farebnom, čo nám ponúka. Texty sú určené ľudom, ktorí sa chcú pozerať ďalej, ako len tam kam dovidia okom. Hore som písal na základe čoho vznikla myšlienka založenia tohto blogu. Ale myšlienky, každá veta, každé slovo, každá emócia, ktorú tu získaš, vznikala dávno predtým a stále vzniká. Vznikla vo vnútornom svete autora, ktorý je odrazom jeho vonkajšieho sveta. Odrazom sveta plného radosti, trápenia, lásky, plného naozaj ťažkých období samoty a stratenia. Odrazom množstva strávených hodín ponorený v myšlienkach, pri kráčaní prázdnym mestom, pri zvukoch šumu a sily mora, alebo pri pohľade na západ slnka. Jednoducho odrazom života. A keď si dovolím otočiť, čo som písal vyššie, tak jednoducho odrazom bežných momentov nebežného človeka.
A na záver teda ešte otázka, prečo vlastne píšem?! Je to jednoduché…keby som v určitom čase nezačal písať, tak by som zomrel.
Tomi
„Teraz ťa tie myšlienky kradnú o sekundy, ale sú dve možnosti. Buď ten boj prehráš a všetko skončí.
Alebo ti raz prinesú dni a tvoje meno bude nesmrteľné.“
-Tomáš Prachár-