Len tak si sadneš na skalu, ktorá po rozpálenom dni je stále teplá. Vedľa teba na skale spievajú čajky, ktoré striedavo vzlietajú nad hladinou. Voľná košeľa ti jemne vlaje v teplom morskom vetre. More sa po večernom prílive upokojilo a len jemným šumom naráža na skaly. Slnko už zapadlo a za horizontom tvorí obraz, akoby more horelo, ale to len niekomu tam niekde začína nový deň, keď ten tvoj už končí. Zavrieš oči, nadýchneš sa a cítiš tú vôňu vzduchu. Si sám, ale pritom je s tebou celý svet. To je ten moment. No povedz, môže byť niekedy niekde niečo krajšie?!
,,Až vo zvukoch ticha počujeme tú nádhernú melódiu života.“
-Tomáš Prachár-