Kde to vlastne som? Čo tam je? Kto tam je? Kto vlastne som? Prečo som? Prečo všetko vyzerá, tak ako vyzerá? Prečo myslím? Prečo ľúbim? Kam smerujem? Tieto slová popisuje aj nasledujúci príbeh jedného obyčajného chalana – príbeh naivity, zmien, sily, radosti, smútku, túžby, otázok, vývinu, vývoja…jednoducho života.
CHLAPEC – CHALAN – MUŽ, ktorý sa niekedy až veľmi zamýšľal.
Keď mal 5, chcel tento CHLAPEC kotúľať popolnice a naskakovať na to auto, ktoré ho prevezie od domu k domu. Keď mal trocha viac, vedel, že raz bude ten hrdina, ktorý bude po nociach skákať po strechách a chrániť ľudí pred zlom. Popritom stále vyvádzal, skúmal, prečo na tom dvore tie veci sú také, aké sú, prečo je niečo živé a niečo neživé, behal, skákal po stromoch. Nikdy sa ničoho nebál. Bol stále veselý a s tým úprimným detským smiechom na tvári. Potom mu odišiel človek, ktorý si časť toho smiechu zobral so sebou do neba. Spoznal strach. Odvtedy chcel pomáhať v tom bielom plášti a liečiť ľudí. Keď mal 14, tak ho chudáci naháňali po dedine, len preto, že si neboli sami sebou dosť istí. Zrazu sa bál. Neskôr na strednej sa obrnil, lebo zistil, že tak je to bezpečnejšie. Ľudia si z neho spravili toho arogantného a namysleného. Ten veselý chlapec zrazu neexistoval. Zvykol si byť sám. Hrával futbal, darilo sa mu, chcel sa páčiť, chcel sa baviť, chcel byť frajer, ale popritom povrchnom, sa stále zamýšľal nad vecami, ktoré si väčšina jeho rovesníkov, ani len nevedela predstaviť. Možno si tí ľudia v tom slove namyslený len zamenili písmeno a mysleli tým zamyslený. Na vysokej chcel tento CHALAN určovať, ako majú tí v bielom plášti liečiť, poraziť zatiaľ neporazené choroby, alebo vytvoriť biotechnologické impérium. Medzitým pracoval s tými, ktorí potrebovali pomoc. Neskôr ho život hodil iným, nečakaným smerom. A zrazu chcel, ako znalec, skúmať tie najťažšie kriminálne prípady, jeho oči videli veľa zla, ale o to viac v ňom rástlo dobro. Pritom dúfal, že raz jeho myšlienky budú čítať tisícky ľudí. Počas toho celého sa veľa učil, veľa sa poučil, veľa prežil, veľa na sebe pracoval, veľa bojoval, veľa trpel, veľa ľúbil, veľakrát sa sklamal a veľa on sklamal.
Teraz má chalan skoro 25 a stále hľadá (pozn. autora: text z roku 2017). Ale pred nejakým časom si povedal, že už je predsa dosť silný. Odhodil brnenie a dovolil vnútru toho veselého chlapca vyjsť na povrch. Ma jasno v tom, čo hlavne chce – nájsť tú pravdu a pomáhať. Už asi nie ako ten hrdina s nadprirodzenými schopnosťami, ale tak, že bude dosť vysoko, aby pomohol všetkým tým slabým, ktorí sú dole. A popritom zase ďalej premýšľať ako byť MUŽ…
,,Každý chlapec chce byť mužom a každý muž chce byť chlapcom.“
-Tomáš Prachár-