Film Interstellar som očakával veľmi dlho, od momentu, kedy bol tento projekt ohlásený. Spojenie vizionárskeho režiséra Christophera Nolana, myšlienky, ktorej sa mal film venovať a nakoniec podľa môjho názoru geniálneho Matthew McConaugheyho, bolo pre mňa jednoducho zárukou a ani chvíľu som nepochyboval, že to bude Dielo. Tento film je naozaj vizionárskym dielom. Otázky nekonečna, čiernych dier, času a hľadania niečoho väčšieho ako sme my, tvoria celok obrovskej myšlienky a hĺbky filmu. Veľkosť vizionárskej myšlienky dopĺňa emočne silný príbeh a neskutočná hudba Hansa Zimmera. Ide o typ filmu, o ktorom užšie rozhľadený človek povie, že to bola hlúposť. To je však len spôsobené neznalosťou, pretože celý film je založený na reálnych vedeckých teóriách modernej fyziky. Samozrejme sa tvorcovia v rámci scenára nevyhli pár nepresnostiam, čo im ale bez problémov odpustíme. Pre otvoreného človeka je to náročný film s obrovskou hĺbkou a odkazom, ktoré mu možno pripomínajú hodiny strávené premýšľaním pri pohľade na nočnú oblohu počas letných nocí.
Nezabudnuteľnou je hlavne scéna, kedy sa Matthew pozerá na videozáznamy od jeho syna. Práve pri tejto scéne je silno cítiť vnímanie času v zmysle relativity, na čom sa zakladá celý dej filmu. Pre tých, ktorí film ešte nevideli, nebudem prezrádzať viac, a tí, ktorí ho už videli, určite hneď vedia, ktorú scénu myslím. Po tejto scéne odpustím Matthewovi už všetko, hocijakú hlúpu romantickú komédiu. Mňa jednoducho dostal, tak ako celý film a neraz som v kine musel skrývať slzy.
Áno, táto recenzia je samozrejme silno subjektívna. To nič nemení na tom, že Interstellar je aj z objektívneho hľadiska a zo všetkých pohľadov naozaj kvalitným vizionárskym dielom s emotívnym príbehom a hlbokou myšlienkou.
Film Interstellar zaraďujem do mojej kategórie FILM FILMOV, kvôli emócii, myšlienke, hĺbke, veľkosti, a jedným slovom absolútnosti tohto filmu.
