Profesor na prednáške Evolučnej biológie: ,,Viete, aký je ten najnebezpečnejší parazit na tejto Zemi?“ Po hrobovom tichu v aule zaznelo pred koncom prednášky už len jedno slovo -,,Človek“.
Nemám rád všetky formy extrémistického prístupu a milujem ľudí a človeka ako takého, ale ľudstvo je problém. To, čo dokázal človek zničiť, ukradnúť a spôsobiť všetkému živému okolo seba, je veľký omyl. Človek to už od dávna má v sebe. Od náboženskej pýchy, až po moderný konzumný kapitalizmus, kedy mu je jedno, či pri dosiahnutí vlastného prospechu, „zašliapne“ mravca, strom, zviera, alebo aj človeka. Strašne smutné od (vraj) najvyššej formy života.
Sú tri možnosti. Niekto verí, že nás Boh stvoril presne takto, ako svoj obraz. Niekto verí, že nás Boh len na začiatku hodil do tej rieky a my sami sme sa naučili plávať. A niekto verí, že sme len vďaka miliardám náhodných mutácií boli v krutej evolúcii v správny čas na správnom mieste. Tak či tak niečo nevyšlo.
Kedy sa začneme učiť naozaj my od tých krásnych nemých tvárí? Kedy pochopíme, že to či sa niekde ďaleko na Antarktíde roztopí ľad, nám nemôže byť jedno, že našou činnosťou berieme domov živým tvorom a sami seba dusíme. Kedy? Nemôžeme prísť o tú krásu, nemôžeme brať domovy, nemôžeme týrať a ubližovať. Nemôžeme o to všetko nádherné prísť. Chráň tú krásnu prírodu, pretože ona bez nás bude fungovať ďalej a ešte lepšie. Ale my bez nej neprežijeme. Ochraňuj tie krásne nemé tváre. Táto planéta je taká krásna a pestrá práve kvôli nim, nie kvôli nám.
Tak už buďme tou najvyššou formou života, hrdo ale pokorne. Pretože v celej prírode budeme vždy krok za ňou a čo my spôsobíme jej, ona za sebou nechá nám. Neubližujme jej. My ju môžeme len obdivovať a chrániť. Pozri sa okolo, stojí to za to. Chráňme ju.

,,Homo sapiens, len jeden z obrovského množstva rozmanitých druhov žijúcich na nádhernej planéte s názvom Zem.“
-Tomáš Prachár-
Presne ako píšeš. Človek je jeden obrovského množstva rozmanitých druhov…
Často sa však správame ako by sme boli jediní. Ale nie sme všetci rovnakí.
Veľmi pekný článok. Často chodím do prírody, milujem ju. Aj keď niektoré miesta poznám dokonale, vždy do nej vstupujem s vďačnosťou, pokorou a úžasom.
Chráňme a starajme sa o ňu. Ona sa nám odvďačí nakvzácnejším spôsobom.