Chcem žiť vo svete levov.
Baví ma žiť vo svete vlkov.
Tužím žiť vo svete slonov.
Bojujem vo svete zmijí.
Toto sú len vety metafor a prirovnaní. Všetky tie vlastnosti, ktoré občas vzťahujeme na seba, sú len inštinkty krásnych nemých tvárí – zvierat – ktoré tak nádherne vytvorila príroda. Či už niekto verí, že tak to vytvoril Boh, alebo sila náhodných mutácií a miliárd omylov, ktoré sa v ten moment stali výhodou v krutej evolúcii. Tak či tak je vzťahovanie ich vlastností a inštinktov len urážkou ich majestátnosti. Problém možno je, že žijeme vo svete ľudí. Človek to už od dávna ma v sebe. Od náboženskej pýchy, až po moderny konzumný kapitalizmus, kedy mu je jedno, či pri dosiahnutí vlastného prospechu, zašliapne mravca, strom, zviera, alebo aj človeka. To musíme zmeniť a všetci musíme začať svojím vlastným svetom, nech už je akýkoľvek.
Kedy sa začneme učiť my od tých krásnych nemých tvárí? Možno by tu potom bolo krajšie a všetci by sme sa mali tak nejako radšej. A žili by sme vo svete… No jednoducho v peknom svete.
,,Čím som starší, tým viac ľudí poznám a tým viac si mám čo povedať so zvieratami.“
-Tomáš Prachár-