Niekedy sa v milostných vzťahoch stane, že dva rôzne svety na seba narazia a príde k výbuchu. Ten výbuch je krásny a lákavý, no ničí a devastuje všetko okolo seba. Toto je len pár viet o jednom takom príbehu.
V tvojom druhom svete som našiel skrýšu pred vlastným vnútrom. V posteli sme zabili lásku, prehrali sme a už sa skoro utopili v túžbe nášho ega. Ty si nedokázala odolať mojej vôni, ja zase chuti tvojej kože, keď sme sa v perinách snažili oddialiť ráno. Ako dvaja blázni sme nevideli svet okolo nás a zrýchleným dychom sme bežali za tým, čo sme nevedeli dostihnúť. Bez rozumu sme sa oddali tancu na hrane medzi nebom a peklom. Nenávideli sme sa za to, v rovnakom momente, ako sa nám zazdalo, že cítime vzájomnú nehu nasledovanú zakázanou prenikavou a tou najchutnejšou láskou. V bielych perinách obliatych červeným vínom sme cez otvorené okná pozerali na oblohu plnú hviezd, s dotykom nôh počas dlhých rozhovorov a teplých bozkov sme zabudli na minulosť a nebáli sme sa budúcnosti. Stále počujem tvoj jemný smiech a dych, keď sa moje pery dotkli tvojich pŕs. Stále vidím ten nádherný obraz, keď si sa prevalila na mňa, utopil som sa v tvojich vlasoch a odraz mesiaca vytvoril nádherné dielo v záhyboch tvojho tela. Utiekli sme pred svetom a vytvorili sme explóziu nehy. Bol to príbeh s dopredu známym zlým koncom, ktorý pochopí len ten, kto bol hlavnou postavou románu. Jedným zbohom sme sa vrátili do svojich svetov. Teraz už žijeme iné životy so svojimi milovanými. No sú to presne tie spomienky, ktoré ostanú uväznené v dvoch rozdielnych svetoch. Objavia sa zrazu v samote, pri nočnej prechádzke mestom. A zrazu to cítime. Sú to presne tie povolené tajné myšlienky a spomienky, ktoré si nosí každý z nás. Spomienky na spojenie dvoch svetov, ktoré sa nikdy nemohli stať jedným. A presne tak je to správne…
.
Rozčertené povahy anjelov a anjelské dotyky čertov.
-Tomáš Prachár-