Veľakrát sa mi stalo, že ľudia okolo mňa riešili, prečo sa stále fotím otočený chrbtom a s roztiahnutými rukami. Robili si srandu, zosmiešňovali, divili sa, nie v zlom samozrejme. Ja som sa vždy len usmial a bol ticho, alebo trepol nejakú hlúposť. Teraz tu je dôvod… OBJATIE.
Otvor ruky celému svetu a čakaj, koho ti do života prinesie, aby si nimi objal. Objatím podporuješ, ďakuješ, dávaš lásku, chrániš…
Otvor ruky neznámym, ktorí to potrebujú a sú sami, aj tým známym, ktorí akokoľvek preleteli tvojím životom a sú tak veľmi dôležití. Kamarátovi, ktorý sa trápi a potrebuje chlapskú podporu. Všetkým blízkym, ktorí ťa celý život formovali. Každý deň, keď môžeš, ich otvor svojim rodičom, pre ktorých ty sám si celý svet a ktorí ťa tej láske naučili. Otvor ruky svojej vyvolenej, aby sa k tebe schúlila a cítila ten najkrajší prejav lásky medzi mužom a ženou, že pri tebe na tvojej hrudi pod tvojimi ramenami, je ona tá jediná. A hlavne neskôr, otvor tie ruky pre toho malého frajera, v ktorom sa uvidíš a budeš pre neho vzorom, a pre tu malú krásnu princeznú, pre ktorú budeš navždy kráľom, lebo chrániť ich, je tvoje najväčšie poslanie.
Každé takéto objatie ma inú formu, ale každé je dôležité. Pretože vždy, keď takéto objatie daruješ, už držíš v rukách svoj vlastný svet.
Často čítam, študujem a celkovo sa zamýšľam o tom, čo je po tomto živote, čo pred nim a či vlastne vôbec niečo. To neviem, nikto nevie. Ale v jedno verím, že pokiaľ je niečo pred a po, tak tento život, ktorý teraz žijeme, sme dostali na to, aby sme sa naučili, čo to je ľúbenie. A nie je krajší prejav ako objatie. Už v akejkoľvek podobe…
,,Keď daruješ objatie, držíš v rukách svoj vlastný lepší svet.“
-Tomáš Prachár-