10.6.2024
Mami, maminko moja, Mončiči, babi…
Čo sa to stalo?
S kým sa teraz pozprávam, komu zavolám, kto mi poradí, kto ma pochopí, za kým pôjdem, keď sa budem báť…?
Kam si odišla?
Som presvedčený, že raz, keď tu ešte splním zopár úloh, sa tam zas stretneme. Na tom najkrajšom mieste, kde naše objatie bude večné. Zatiaľ tam pozdravuj dedu a usmievajte sa na nás už spolu.
Ja sa tu teraz budem učiť znova žiť. Ale budem sa učiť rýchlo, pretože som ti to sľúbil, že zostanem veselý a budem žiť. Spravím preto všetko a tento sľub dodržím.
A vlastne je na tom aj niečo pekné… To, že viem, že Teo už má svojho anjela. Toho najkrajšieho, najsilnejšieho a najláskavejšieho. Navždy.
12.6.2024
Mami, babi,
to kým si, vystihuje to obrovské množstvo krásnych správ od ľudí, ktorí ťa poznali. O tom ako si sa na nich usmievala, ako ťa majú radi ako učiteľku, kolegyňu. Ako človeka, ktorý stelesnuje dobro. Ako niekoho nenahraditeľného, krehkého a pritom silného spravodlivého anjela. Áno také správy sa od ľudí opakovali.
Na srdci ma hreje aj to, aké slová o tebe hovorí tvoja nevesta, tvoja milovaná Tonička. Nezabudnem ako si ju pravidelne dojímala, keď ona povedala, ze niečo by chcela a na druhý deň ju to čakalo na stole, ako si ju vždy niečím potešila a ako si sa o nás starala. Keď to už nevyzeralo dobre, tak o tebe povedala vetu, ktorá nepotrebuje komentár: „Ver, pretože keď si niekto zaslúži zázrak, tak je to tvoja mamka.“
Som rád, že ja som ti veľa slov už predtým venoval v texte Kráľovstvo: Prvá časť, a samozrejme aj osobne. Ak by som ale mal vybrať jednu vec, tak je to tá, že si ma naučila vidieť, hľadať a hlavne tvoriť dobro. Ty si bola dobrom. Všetko dobré, čo vo mne je, mám od teba. Boli sme a navždy budeme spojení. Keby som chcel poďakovať, nestačila by miliarda slov. Ak len polovicu toho, čo si dala ty mne, dám ja Teovi, tak budem šťastný.
A to mňa trápi najviac, že si nemala viac času s Teom. Dala by si mu tak strašne veľa. Ale ty si to stihla aj za tú chvíľu. Toľko si ho toho naučila, ukazovať na očičko, sedieť… Nikdy nezabudnem na vaše skoré rána cez víkend, keď som ti ho doniesol do obývačky a ja išiel ďalej spať, pričom som počúval vaše hry a mojkanie. To ako ty ho miluješ, písať ani nemusím. Zase po rokoch si mala svojho malého chlapečka. Sama si hovorila, že úplne rovnakého ako som bol ja. Jeho prvé slovo bolo „baba“, slovo, ktoré aj teraz stále kričí, keď ťa hľadá… Tvoja veta: „Teuško múj krásny.“, mi bude hrať v hlave navždy ako najkrajšia melódia. Ale vieš čo, nie som smutný. Pretože viem, že už ťa mal rád, už cítil lásku. Tak zamilovano, ako sa pozeral na teba, sa nepozeral nikoho. A to znamená, že v ňom budeš žiť navždy. Tvoj odkaz bude žiť ďalej v nás, vo mne a v Teovi, pretože dobro a láska sú večné. Naša mami a babi je večná.
25.6.2024
Tento text je o anjelovi.
Anjelovi, ktorý žiari svetlom plným krásnych farieb. Nemôžeme ho vidieť, ani sa ho dotknúť, ale spoznáme ho v momentoch, keď sa na chvíľu zastavíme, usmejeme sa a jednoducho budeme cítiť, že je tu, je stále pri nás. Pri rannej káve na záhrade budeme mať zrazu pocit, že nás drží za ruku. V jemnom pohladení po tvári pocítime jeho neuveriteľnú blízkosť. Mihne sa nám v detskom smiechu plnom radosti. Ľudia ho uvidia, v našich pohľadoch, v jemnom odraze svetla našich očí. Odzrkadlí sa v kráse a krehkosti bielych ľalií kvitnúcich v našej záhradke. Bude tým krásnym motýľom, ktorý nám pristane na kolene. Svojím teplom nás bude hriať zapadajúcim Slnkom nad morom. Objaví sa v jemnom vánku, keď si len tak preletí okolo. Vo vyhrotených situáciách skrze nás prejde jeho pokoj a jeho pokojný hlas bude počuť v tlkote našich sŕdc. Svojím svetlom rozžiari každú temnotu, ktorá nás stretne a zasvieti nám na cestu, keď sa stratíme v bludisku života. Svojou silou nás bude strážiť na cestách dlhých a ochráni nás pred krokom do prázdna. A keď sa na nás život zamračí, svojou láskou v našich srdciach rozsvieti Slnko. Aj v absolútnom tichu, práve v ňom, bude prenikavou prítomnosťou niečoho, čo sa nedá popísať slovami. Bude tým pocitom hrejivého dobra, ktoré v nás bude prúdiť ako rieka života, zatvoríme oči, jemne sa usmejeme a všetko bude v poriadku. Celý život bude pri nás, bude súčasťou každého momentu, bude svetlom, silou, láskou a dobrom v nás.
A keď príde môj čas a nebo sa mi otvorí, jeho i tak nádherná farba ma prekvapí krásou svojho odtieňa, ktorý som doteraz nikdy nevidel, ja sa konečne dotknem hviezd a ty budeš prvá, ktorá ma objíme, a ja pocítim zase to hrejivé teplo, ktoré sa stane večným, rovnako tak ako absolútny pokoj, nekonečná láska a najkrajšia radosť. Všetko to, čo nám tento anjel ukazoval a čo sme stále cítili cez momenty farebného života. Ten najkrajší, najsilnejší a najláskavejší anjel. Náš anjel.
4.7.2024
Toto miesto, na ktorom sme na fotke, je pre mňa naozaj to najkrajšie miesto na Zemi. Je to miesto, kde sa akoby všetko zastavilo a jediným meradlom času je zapadajúce Slnko a vlnenie mora. Toto miesto je môj raj.
Toľkokrát sme sa tu v priebehu rokov fotili aj s mojou mami. Toľkokrát sme tu len tak sedeli v zastavenom čase. V najkrajšom čase. Milujeme to tu. Preto sme sa teraz aj s Teom pozreli do tej nádhernej diaľky, aby sme sa možno aspoň takto dotkli nekonečna. Akoby sa na nás usmievala. Nikto mi nevezme ten pocit, že tam stojí s nami, objíma nás a hovorí: „Vy moji malí Bobinké“.
A v tom zrazu…
Viete, mám vedecké vzdelanie, verím vede a faktom. No už dávno som pochopil, že niektoré momenty nedokážeme úplne pochopiť, vysvetliť a uchopiť. Veľa z vás mi to neuverí, ani časť vo mne tomu nechce uveriť. No v tom zrazu, tu na tomto mieste, možno pár sekúnd po vyfotení tejto fotky, Teo vyslovil dve nádherné slabiky… „ba-ba“.
10.7.2024
Nikdy ťa neprestanem hľadať na tých miestach a v tých momentoch…
.
„Každého sviečka raz dohorí, no jej svetlo je večné.
Bude žiariť v nás“
-Tomi-
.
,,Naša mamibabi Moni je večná“
-my-
.
,,Vy moji bobinké…“
-mamka, babi, Moni-
.
Anjel