Kráčal som po skalách, more sa už upokojilo a jemne akoby s najväčšou láskou hladilo skaly. Bolo nádherne. Keď slnko zapadlo, objavil som malú kaviareň, nikto tam nesedel. Našiel som si príjemné miesto blízko pri mori, objednal si červené víno, ktoré mi priniesla nádherná čašníčka. Víno bolo chutné a kaviareň útulná. More hladilo pobrežie, slnko vytvorilo prenádherný červený kontrast nad morom a jemný morský vánok rozhýbal len golier mojej košele. Vtedy som otvoril notes a napísal tento text…
Nechcel som to, nechcel som ti to dovoliť. Chcel som ťa chrániť, ale tvoja túžba ma presvedčila. Tak vstúp do môjho sveta. Sveta, v ktorom neprestaneme hľadať to hlboké nekonečno. Hľadať pravdu, s ktorou to všetko pochopíme a potom to povieme všetkým. Túžiš po tom? Pod bližšie. Cítiš ma?! Cítiš tú blízkosť, ako z nás sála to teplo, tú explóziu molekúl, ktoré v tebe vyvolávajú búrku vášne. Nadýchni sa ma a dýchaj ma. Dotkni sa mojej kože. Ochutnaj moje pery. Schúľ sa v mojich ramenách. Nechaj sa unášať vo vlnách môjho mora. Zoberiem ťa do môjho vesmíru, do toho nádherného nekonečna. Toto som ja, toto je môj nekonečný vesmír plný krásy, hriechov, trápenia, citov, nehy a lásky. Moje oči, moja vôňa, dotyk mojej kože, teplo môjho tela, sila mojej mužnosti, ťažoba mojej duše a slabosť mojej ľudskosti. Všetky tie chodby, ktorými blúdiš vo farbách mojej duše, tvoria hĺbku môjho vesmíru. To je moje nekonečno, môj vesmír, to som ja…
Všetky tie momenty ostávajú v nás. Všetky lásky zostanú v nás. Všetky tie zlá a všetky tie dobra sú v nás. Celý vesmír je v nás.
,,Všetky tie momenty ostávajú v nás. Všetky lásky zostanú v nás. Všetky tie zlá a všetky tie dobra sú v nás. Celý vesmír je v nás.“
-Tomáš Prachár-